Mýty o Rómoch - Časť prvá

Autor: Miroslava Oláhová | 2.3.2012 o 20:21 | (upravené 2.3.2012 o 20:43) Karma článku: 6,86 | Prečítané:  1540x

Už nejaký čas sa (zatiaľ neprofesionálne) zaoberám Rómami na Slovensku a okrem štúdií a výskumov, či inej odbornej literatúry, sledujem dianie v tejto oblasti prostredníctvom rôznych článkov, blogov a čítam komentáre pod rôznymi fotografiami a tabuľkami kolujúcimi po sociálnych sieťach. Medzi ľuďmi koluje nespočet mýtov o Rómskom etniku, ktoré ľudia bez hanby označujú za "všeobecne známe fakty". Rozhodla som sa tieto mýty zozbierať a konfrontovať ich s faktami.

Na úvod: Toto je moja blogová premiéra, rada by som teda najskôr objasnila kto som a prečo sa venujem práve tejto téme. Už nejaký čas sa (zatiaľ neprofesionálne) zaoberám Rómami na Slovensku a okrem štúdií a výskumov, či inej odbornej literatúry, sledujem dianie v tejto oblasti prostredníctvom rôznych článkov, blogov a najmä komentárov k nim, občas zablúdim aj na tie radikálnejšie stránky, ako napríklad http://www.facebook.com/pages/Nase-Slovensko/259879027298 a čítam komentáre pod rôznymi fotografiami a tabuľkami kolujúcimi po sociálnych sieťach. A áno, volám sa Oláhová a áno, som z Bratislavy. Odpustite si ale prosím komentáre týkajúce sa môjho mena, alebo mesta, v ktorom žijem. Ja naozaj neviem, či som Rómka. Niektorí hovoria, že “to” tam kdesi mám, iní zas, že okrem mena ma s “nimi” nespája nič, alebo že nad tým nikdy nerozmýšľali, takže - pátram po tom. A to, kde mám domov, v žiadnom prípade nijakým spôsobom nereflektuje moju spôsobilosť dekonštruovať “Mýty o Rómoch”.

Napriek tomu, ako to teraz môže pôsobiť, považujem za potrebné uviesť, že mojou snahou tu nie je lobovať za práva Rómov, ani bezducho kydať na etnickú nespravodlivosť. Osobne som presvedčená o tom, že drvivá väčšina ľudí je voči Rómom/Cigánom zaujatá len a len kvôli nedostatočnej informovanosti, ich predstavy sa zakladajú na polopravdách a… ničom. A situácia je tak vyhrotená, že stačí ukázať jeden nič nehovoriaci obrázok, pod ktorým sa skvie koment s konečným významom “Aha fuj, hnusní Rómovia/Cigáni” a okamžite sa rozpúta diskusia o “rómskom štáte “a ako sú “zákonom chránení” a ako sme “my bieli znevýhodňovaní”. Myslím si, že z veľkej časti na tomto stave majú podiel práve média a spôsob, akým informácie podávajú, ale aj to, aké informácie považujú za hodné zverejnenia.

Nemám záujem nútiť nikoho, čo si má myslieť, ani vtláčať svoje vlastné postoje. Mojim jediným cieľom je poskytnúť reálne informácie bez zavádzania a demagogických výkrikov do prázdna o tom, akí sú Slováci skazení. Mojim cieľom je, aby si ľudia budovali vlastný názor založený na skutočných informáciách a prestali sa hrať na ovečky békajúce stále to isté dookola a najmä, ak sú to …vymyslené hlúposti. Ale dosť už bolo o mne.

“Mýty o Rómoch”, časť prvá

V poslednej dobe sa dobrovoľne, alebo možno aj z viac-či-menej masochistických pohnútok potulujem po sociálnych sieťach, kde sa tu a tam na mojej vlastnej “stene” objaví tabuľka vysvetľujúca, ako to tu na Slovensku chodí a že cigánska rodina so štyrmi deťmi zarobí na dávkach 676,48 Eur oproti bielej pracujúcej matke štyroch krásnych bielych detí, ktorá aj napriek tomu, že robí denné i nočné, zarobí ledva-ledva 630,04 Eur. Prípadne fotku platobného príkazu na vyplácanie dávok s pokecom od samotnej autorky, ako skoro odpadla, keď videla, že ho v ruke drží Rómka, ktorá pravdebodobne nikdy v živote nepracovala.

V týchto (a mnohých iných) prípadoch sa nestačím čudovať, akých fundovaných znalcov nielen sociológie, antropológie a etnológie, ale aj hotových historikov, jazykovedcov a politológov to odchovala naša slovenská vlasť. Mnohých týchto najrôznejšími druhmi informácií nasiaknutých debát sa aktívne zúčastňujem a už som bola konfrontovaná s toľkými mýtmi, že ma to doviedlo k rozhodnutiu. Rozhodla som sa verejne tieto mýty konfrontovať s realitou. Dlho som rozmýšľala, z ktorej strany to vezmem (nakoľko je mýtov veľa a budem to musieť rozdeliť na viacero častí) a asi bude najefektívnejšie začať s tými, ktoré považujem za skutočné skvosty ľudskej schopnosti pretaviť si realitu do podoby, ktorá im vyhovuje.

1. Mýtus prvý - Keď Róm nie je Cigán

Snáď najčastejšie som sa pri diskusiách stretla s tvrdením (a jeden jedinec ma o tom dokonca poúčal s tým, že o problematike evidentne veľa neviem, ak nepoznám toto základné delenie, a poslal ma doštudovať si to), že je jasný rozdiel medzi Rómami a Cigánmi. A nikto neosočuje Rómov, pretože to sú “tí dobrí/normálni/v pohode/integrovaní” a Cigáni - to sú tí, o ktorých je reč!

Takto - litánie o histórii pomenovania sa mne nie veľmi chce písať a väčšine z vás predpokladám že ešte menej čítať, tak to zhrniem a kto bude chcieť, môže prehĺbiť svoje vedomosti napríklad publikáciami od Evy Davidovej - Romano Drom (Cesty Romů), alebo E. Horváthovej - Cigáni na Slovensku. Takže v skratke - s istotou môžeme povedať, že Rómske etnikum je súčasťou nášho územia od 14. storočia. Ide teda o obdobie pred internetom a pre verejnosť tak tvorili hlavný informačný kanál klebety a informácie šíriace sa ústným podaním. Nie je teda šokujúce, že sa stala drobná “Kolumbusovská” chyba a po Európe sa rozšírili rôzne zvesti o tom, odkiaľ títo novoobyvatelia asi tak sú. Jedni prišli na to, že z Egypta (Gypsy, Gitanas...), iní zas, že sú to príslušníci heretickej sekty Atsíganoi z Malej Ázie (Cigán, Zigeuner, Zingar, Tsigan...). Názvy im teda dalo okolie bez toho, aby sa s tým Rómovia stotožnili, alebo ho aspoň akceptovali. Samotní Rómovia sa nazývajú rôzne v závislosti od jednotlivej subetnicity (nie sú jednoliate etnikum, ako si to mnohí predstavujú). Pomenovanie Róm siaha tiež do minulosti, ale tento názov sa zas nepozdával majoritnej spoločnosti, až kým sa k nemu jedného krásneho dňa na začiatku ’90 rokov nevyjadril Slovenský Jazykovedný ústav Ľudovíta Šťúra a nepožehnal mu.

Je teda v zásade jedno, ako ich budete oslovovať (ja som sa rozhodla pre oslovenie Róm, pretože slovo Cigán si so sebou nesie najmä vďaka posledným desaťročiam veľmi negatívny náboj), ale rozhodne tu neexistuje žiadne, ŽIADNE delenie na Rómov a Cigánov. Buď všetci, alebo nikto, žiadne také, že pol na pol, alebo “v poho Rómovia” vs. “smrdlaví Cigáni”.

2. Mýtus druhý - Percentuálny podiel

Taktiež sa zdá, že každý správny neróm (alebo biely - aj tomuto sa budem neskôr venovať) pravdepodobne vďaka svojmu prirodzenému umu a schopnosti rozhliadnuť sa vôkol seba vie, že Rómovia/Cigáni sa delia presne na dve skupiny, a to “tých dobrých”, ktorých je tak nejak okolo 10% a zvyšných 90% sú tí echt praví, neprispôsobiví, čo bývajú v tých chatrčiach. Ak sa opýtam, ako sa daný jedinec dopracoval k tomuto podielu, zvyčajne skutočne dostanem opoveď typu “veď to vidíš” , “to je úplne jasné” alebo inú odpoveď s podobnou informačnou hodnotou. Ak sa ich pokúsim opraviť, zvyknú byť ochotní so mnou dokonca o týchto percentách vyjednávať, čo je skutočne smiešne, no nik zatiaľ nebol ochotný pripustiť, že “tí v pohode” by mohli okupovať viac než 25%.

V roku 2004 sa realizoval rozsiahly výskum za účelom poznania celkového rozloženia rómskych komunít na Slovensku. Výskum sa konal v 1 087 obciach a mestách po celom území a zistilo sa, že: “Počet Rómov žijúcich na Slovensku je podľa odborných demografických odhadov, ale rovnako aj podľa sociografického mapingu zhruba 320 tisíc”. A teraz pozor, všetci hlboký nádych - “Z nich približne 60% žije integrovane v rozptyle medzi majoritnou populáciou” (viac na stranke Úradu splnomocnenca vlády pre rómsku problematiku http://www.romovia.vlada.gov.sk/3554/list-faktov.php). Mnohí sa pri tejto informácii zháčili, ale ono to nie je až také nelogické. Integrovaní Rómovia, ktorí žijú úplne bežným sociálnym životom nikoho bulvárne nezaujímajú rovnako, ako bulvárne nikoho nezaujíma môj či váš bežný život. A je teda prakticky nemožné dozvedieť sa o sporiadane žijúcich Rómoch (ani tí, ktorí majú za suseda slušnú Rómsku rodinu, nezvyknú mať pohnútky sa o tejto skutočnosti deliť so svetom. Väčšinou si to dokonca ani neuvedomia, kým ich s tou otázkou priamo nekonfrontujete). O to hlasnejšie je však počuť o tých, ktorí nielenže nežijú integrovane, ale ešte aj kradnú, smrdia, nemajú záchod a hádžu bobky zo svojich nelegálnych chatrčí v nelegálnych osadách (táto skupina tvorí v konečnom dôsledku len asi 20% z Rómskej populácie na našom území). Skutočne to dáva zmysel, len je potrebné sa trošku odosobniť od prvoplánových dojmov a uvedomiť si, že realita nemusí vždy byť taká, ako sa na prvý pohľad zdá.

Znova pripomínam - nehovorím, že problémové osady a problémoví Rómovia neexistujú. Práveže existujú a je to skutočne problém (obzvlášť pre tých, ktorí bývajú v ich susedstve a rozhodne nezdieľajú ich predstavy o hygiene a spôsobe života). Preto je potrebné sa Rómskou otázkou aktívne zaoberať a s tým ide ruka v ruke nutnosť, aby slušne žijúca RÓMSKA aj NERÓMSKA majorita vedela, že mnohé veci, ktoré sú “všeobecne známe” ani nemusia byť tak celkom pravda a môžu narobiť viac škody, ako by sa na prvý pohľad mohlo zdať.

Pre dnešok stačí, ďalšie mýty nabudúce :)

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

SVET

Populisti získajú, euro môže skončiť. O čom rozhodli Taliani

V Rakúsku populizmus prehral, v Taliansku mu môže rezignácia premiéra pomôcť. Neúspešné referendum vystrašilo trhy.

KOMENTÁRE

Renzi dal sám sebe mat. Dostala ho aj Európa?

Taliansky výsledok je politicky nepomerne ďalekonosnejší než rakúsky.

DOMOV

Javorčíková: Harabinova skupina zdevastovala dôveru v súdy

Dôvera v súdnictvo mierne stúpla.


Už ste čítali?